Podobný príbeh ako Janka Liptáková má aj 73- ročný Jozef Mikuš. Ten však orgán nedostal ale daroval, priateľke svojho vnuka, Michaele. „Videl som, ako sa ľúbia. Chcel som, aby boli šťastní i ďalej a žili, ako majú. Normálne, bez obmedzení. Aby som sa raz od nich dočkal pravnúčat.“

Janke Liptákovej obličky nefungovali správne už od mala. Od trinástich rokov mala v bruchu voperovanú hadičku, pomocou ktorej musela každý večer filtrovať svoju krv. V 18 rokoch podstúpila svoju prvú veľkú operáciu. Po tragickej smrti motorkára jej mohli lekári dať novú, funkčnú obličku.

Jozef celý život športoval, záhradkárčil, venoval sa turistike, prechádzkam, športovým aktivitám s manželkou a dvoma dcérami a samozrejme práci. Jeho život sa zmenil v roku 2001. V tom roku išiel na vyšetrenie na krčné oddelenie z dôvodu neustáleho pocitu cudzieho telesa v hrdle. Lekárka mu naordinovala rôzne inhalácie a injekcie, ktoré absolvoval celý rok. Problém sa nevyriešil.

„Som celkom obyčajný človek, len narodeniny slávim dvakrát. V júli budem mať už po päťdesiatke, ale minulý december som mal len jedenásť rokov. V roku 2003 som sa narodil po druhý raz,“ začína svoj príbeh Michal.

Šiesty rok pani Vierka žije s novým srdcom. Svojho darcu nepozná, no to, že môže žiť považuje za veľký dar.